Keď sa rozhliadneme a započúvame, môžeme vnímať veľa posudzovania, odsudzovania, odporu voči tomu, čo sa práve v spoločnosti deje. Dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí sú (váženou) autoritou pre iných.

Je možné vidieť veľa neporozumenia, pohŕdania, hnevu, až nenávisti. Opäť raz došlo k polarizácii spoločnosti, ktorá len nedávno tak veľmi zamávala vzťahmi v rodinách a medzi priateľmi.

Je to strata našej pozornosti, kedy sme opäť uverili, že existujú dve strany „barikád“.

Je to hra a my sme uverili, že toto je skutočný život. A tak skáčeme ako rybky na udicu tým, ktorí zášť vyvolávajú a podporujú.

Prečo to robia? Pretože ešte stále dobre funguje metóda „rozdeľuj a panuj.“

A tak hráme túto hru, bojujeme, hneváme sa a vyťahujeme zbrane silného kalibru aj na najbližších ľudí. Alebo v odpore sa odkláňame od tých, ktorí majú iní názor.

To všetko v dôsledku stotožnenia sa s jednou stranou.
Preto sa na sociálnych sieťach objavilo toľko negatívne ladených príspevkov, ale aj profilov v čiernej farbe. Potreba vyjadrenia hnevu, odporu, smútku, či nesúhlasu a potreba ukázať, že som ten, ktorý jasne ukáže svoj názor nás však oddeľuje a rozdeľuje.

A naozaj toto chceme?

Snaha zapadať, či patriť do jednej či druhej skupiny je ilúzia, kedy len predstierame, že niekam patríme. Preto tak často vytvárame malé či väčšie skupiny, no tým sa separujeme od ostatného „zvyšku“.

Zdanie, že do niektorej skupiny patríme je len ilúzia našej mysle. Všetci ostávame „outsideri“ až do okamihu, než sa spojíme s celkom. Je to tým, že nemôžeme naozaj niekam patriť, pokiaľ neobjavíme celistvosť.

Svet totiž nie je čierno – biely. Sú tu aj rôzne odtiene šedej, ale okrem nich aj nádherné tóny všetkých možných farieb.

Prijať druhého takého, aký je, s jeho odlišným názorom je to, čo sa nazýva rešpekt.

Rešpekt neznamená súhlas. Rešpekt k druhému je vyjadrenie, že rešpektujeme jeho miesto na zemi.

Rešpektujeme je názor, jeho bytie, jeho úlohu, ktorú zohráva iným názorom v našom živote.

Pretože aj on sa chce rovnako ako my, nejako prejavovať.

Keď si toto uvedomíme, možno objavíme podstatu všetkých bojov na tejto planéte

Dôležité je rozpoznať, že nech reagujeme na čokoľvek, prvotný konflikt máme sami v sebe.

Potom vďaka týmto konfliktom konečne pochopíme, že celý náš vonkajší svet je ten istý svet, ktorý nosíme vo vnútri seba a ktorý prežívame, nech sa nachádzame kdekoľvek.

Už Carl Gustav Jung povedal, že ak chceme zmeniť druhého, mali by sme sa najprv pozrieť do zrkadla. Pretože platí, že: „Všetko, čo vidíš vo mne, nie je moje – je tvoje. Moje je to, čo vidím v tebe.“

Preto potrebujeme začať od seba a vedomie, že za dianie okolo nás sme sami zodpovední, by nemalo byť príťažou, ale darom.

Život je totiž je 10 percent o tom, čo sa nám stalo, zvyšných 90 percent je o tom, ako sme reagovali.

www.priestor.plus