Zo života

„Zo života“ zahŕňa zoznam inšpiratívnych článkov viažucich sa na situácie a emócie prežívané vo vzťahoch prevažne partnerských a v rodine, ale tiež je to o vzťahu k sebe sanému / sebe samej. Články vytvárajú priestor pre uvedomenie čitateľa, čím pomáhajú k ukotveniu zmeny jeho postojov, presvedčení a nového nazerania na okolnosti, v ktorých sa ocitol.

„Teraz nemôžem. Musím ísť na hroby.“ Túto vetu som za posledný týždeň počula už tretíkrát. Zakaždým od iného človeka. A zakaždým v súvislosti s niečím, čo sa týkalo jeho vlastného života, zdravia alebo psychickej pohody. Niečo, čo by si zaslúžilo pozornosť. Možno rozhovor. Možno vyšetrenie. Možno chvíľu zastavenia a úprimného pohľadu na to, čo sa v jeho živote deje. Ale teraz nie. Teraz treba ísť na hroby. A mne pri tom napadla otázka, ktorá možno niekoho zaskočí: Naozaj musia mať mŕtvi prednosť pred živými?

Keď mŕtvi dostávajú prednosť pred živými

Alebo o tom, ako sa staráme o všetko a všetkých, len na seba nám nezostáva čas. „Teraz nemôžem. Musím ísť na hroby.“ Túto vetu som za posledný týždeň počula už tretíkrát. Zakaždým od iného človeka. […]

Keď mŕtvi dostávajú prednosť pred živými Chcem vedieť viac

„Ktokoľvek, kto nás práve teraz rozčuľuje, predstavuje všetkých ľudí, ktorí nás z rovnakého dôvodu rozčuľovali v minulosti.“ ~ Colin C. Tipping, autor metódy Radikálne odpustenie

Nie vždy reagujeme iba na človeka, ktorý stojí pred nami.

„Ktokoľvek, kto nás práve teraz rozčuľuje, predstavuje všetkých ľudí, ktorí nás z rovnakého dôvodu rozčuľovali v minulosti.“ ~ Colin C. Tipping, autor metódy Radikálne odpustenie Niekedy nás niekto nahnevá, sklame alebo sa nás dotkne spôsobom,

Nie vždy reagujeme iba na človeka, ktorý stojí pred nami. Chcem vedieť viac

Dnes už možno nie sme deťmi na futbalovom ihrisku ani na školskom javisku. Sme manažérmi, lekármi, špecialistami, odborníkmi. Vedieme tímy, rozhodujeme, pomáhame druhým, sprevádzame ľudí náročnými životnými situáciami. Sme koučmi, terapeutmi, mediátormi, psychológmi. A predsa sa v nás môže ozývať tá istá otázka: Vidíš ma? Uznávaš ma? Som podľa Teba dosť dobrý?

Neprišli. A my na ich uznanie čakáme dodnes.

Neprišli. A my na ich uznanie čakáme dodnes. Neprišiel na jeho futbalový zápas. Nevidel, keď strelil rozhodujúci gól. Neprišla na jej vystúpenie. Nevidela, ako sa jej podarila náročná choreografia, ktorú celé týždne poctivo nacvičovala. Neprišli

Neprišli. A my na ich uznanie čakáme dodnes. Chcem vedieť viac

Človek môže roky nosiť pocit krivdy z práce, nevypovedané slová voči blízkemu človeku, bolestivý rodinný konflikt či spomienku na situáciu, ktorú vtedy nedokázal zvládnuť inak. Navonok život pokračuje. Vo vnútri sa však príbeh stále vracia. V myšlienkach, emóciách, napätí v tele.

Niektoré príbehy sa skončili. No v nás sa odohrávajú ďalej.

Človek môže roky nosiť pocit krivdy z práce, nevypovedané slová voči blízkemu človeku, bolestivý rodinný konflikt či spomienku na situáciu, ktorú vtedy nedokázal zvládnuť inak. Navonok život pokračuje. Vo vnútri sa však príbeh stále vracia.

Niektoré príbehy sa skončili. No v nás sa odohrávajú ďalej. Chcem vedieť viac

Takmer päťdesiat ľudí sa stretlo v jednom priestore, aby premýšľali o deťoch, vzdelávaní, potenciáli človeka a o tom, či sa veci dajú robiť aj inak.

O deťoch, učiteľoch a prostredí, v ktorom môže človek rásť

Sú dni, po ktorých cítime veľkú vďačnosť. Sobota 3. októbra 2026 na Štrbskom Plese bola pre nás práve takým dňom. Takmer päťdesiat ľudí sa stretlo v jednom priestore, aby premýšľali o deťoch, vzdelávaní, potenciáli človeka

O deťoch, učiteľoch a prostredí, v ktorom môže človek rásť Chcem vedieť viac

Pretože emočná gramotnosť nie je iba schopnosť pomenovať, čo cítim. Je to aj ochota pozrieť sa na to, čo mi moje emócie ukazujú. Kto ma dráždi? Kto ma hnevá? Koho odmietam? Pri kom sa vo mne okamžite zdvihne odpor? A čo sa vo mne v tej chvíli vlastne stretáva?

Keď sa svetlo a tma stretnú v rovnováhe

Akoby sa nám tieto dni zvláštne poskladali. Včera, 21. septembra, bol Svetový deň vďačnosti. A ja som s tromi priateľkami sedeli v našom v kruhu a  ďakovali – za všetko, čo sme potrebovali vysloviť a nahlas pomenovať. Dnes, 22. septembra

Keď sa svetlo a tma stretnú v rovnováhe Chcem vedieť viac

Internátne lýceum pre komplexné formovanie osobnosti detí a dospievajúcich Škola M. P. Ščetinina bola spájaná s osobitým pohľadom na vzdelávanie, v ktorom sa učenie nechápalo iba ako odovzdávanie vedomostí, ale ako súčasť komplexného rozvoja osobnosti mladého človeka.

ŠKOLA M. P. ŠČETININA – INÝ POHĽAD NA VZDELÁVANIE A ROZVOJ DIEŤAŤA

Stretnutie priaznivcov, podporovateľov a všetkých, ktorých zaujíma vzdelávanie človeka v jeho celistvosti Stretnutie má byť predovšetkým priestorom na pochopenie základných princípov, spoločnú diskusiu a otázku, čo z tejto skúsenosti môže byť podnetné pre dnešné vzdelávanie

ŠKOLA M. P. ŠČETININA – INÝ POHĽAD NA VZDELÁVANIE A ROZVOJ DIEŤAŤA Chcem vedieť viac

„Najprv pociťujeme len nedostatok, potom zmizne túžba po strave. Súčasne pri pôste prebieha čosi vnútorného. Telo je akési uvoľnené a skyprené, duch získava slobodu, všetko sa rozostupuje, získava ľahkosť. Ťažká a prekážajúca hmota je vnímaná menej a menej. Hranice skutočnosti sa začínajú pohybovať, priestor možností sa rozširuje, duch je vnímavejší, vedomie jasnozrivejšie, jemnejšie a mocnejšie, vzrastá cit pre vlastné rozhodnutia.“

Keď príde kríza – a potom rozhodnutie vrátiť sa k strave

Mám za sebou 11 nocí a 10 dní pôstu. Dnes popoludní som začala znovu jesť. A mám pocit, že práve posledné dni mi priniesli ďalšiu dôležitú časť tejto skúsenosti. O tom, že po úvodných nevoľnostiach,

Keď príde kríza – a potom rozhodnutie vrátiť sa k strave Chcem vedieť viac