Keď som blízkemu človeku povedala, že som práve prešla desaťdňovým pôstom, jeho prvá reakcia bola:
„To nie je normálne. Desať dní nejesť.“
Pobavilo ma to.
A moja odpoveď bola jednoduchá:
„Samozrejme, že to nie je normálne.“
Pretože čo vlastne znamená slovo normálne?
V štatistike poznáme Gaussovu krivku – typický zvonovitý tvar, ktorý ukazuje, že väčšina ľudí, javov alebo hodnôt sa sústreďuje niekde okolo priemeru. Čím viac sa od priemeru vzďaľujeme, tým menej ľudí tam nájdeme.
A presne tak sa môžeme pozerať aj na mnohé ľudské návyky.
To, čo robí väčšina, považujeme za normálne. Jesť niekoľkokrát denne je normálne. Dať si raňajky, obed a večeru je normálne. Pre veľa ľudí je nezvyčajná už predstava, že by jeden deň nejedli vôbec.
Ale normálne ešte neznamená správne, zdravé, potrebné ani jediné možné.
Norma nám hovorí najmä to, čo robí väčšina.
Nie to, čo je najlepšie pre konkrétneho človeka.
A platí to aj opačne. To, že niečo leží ďaleko od stredu Gaussovej krivky, z toho ešte nerobí niečo lepšie, múdrejšie alebo hodnotnejšie. Neobvyklé nie je automaticky výnimočné v pozitívnom zmysle. Gaussova krivka neposudzuje. Nehovorí nám, čo je správne a čo nesprávne. Ukazuje iba, kde je väčšina – a kde sa nachádzajú tí, ktorých je menej.
Pre mňa bol desaťdňový pôst osobnou skúsenosťou vedomého vystúpenia zo svojho bežného režimu. Nebol pokusom dokázať, že človek jedlo nepotrebuje, ani návodom pre iných. Dlhší pôst je významná záťaž pre organizmus a vyžaduje rešpekt k zdravotnému stavu, telu a jeho signálom.
Priniesol mi však ďalšiu silnú myšlienku:
Koľko vecí v živote robíme iba preto, že sú normálne ❓
Koľkokrát automaticky prijímame rytmus väčšiny bez toho, aby sme sa zastavili a spýtali sa:
Je toto dobré aj pre mňa❓
Potrebujem to❓
Rozhodujem sa vedome, alebo iba pokračujem v zvyku❓
Gaussova krivka nie je iba krásny matematický obraz. Môže byť aj metaforou života.
V strede stojí väčšina.
Na okrajoch sú tí, ktorí robia niečo inak.
A medzi tým nie je hranica medzi správnym a nesprávnym.
Je tam iba rozdiel medzi bežným a menej bežným.
Možno teda nemusíme mať potrebu byť za každú cenu „normálni“. A rovnako nemusíme mať potrebu byť za každú cenu výnimoční.
Oveľa dôležitejšia otázka znie:
Je spôsob, akým žijem, vedomou voľbou – alebo iba normou, ktorú som nikdy nespochybnil❓
Pretože niekedy práve chvíľa, keď na určitý čas vystúpime zo svojho zaužívaného stredu, umožní uvidieť veci, ktoré sme z neho už prestali vnímať.
A aký pohľad máte Vy❓
Čo vo svojom živote považujete za „normálne“ – a kde ste si dovolili ísť vlastnou cestou, aj keď to pre väčšinu normálne nebolo❓
#GaussovaKrivka #Normalnost #Nenormalnost #VedomyZivot #VedomáVoľba #VystupenieZKomfortnejZony #Sebapoznanie #OsobnyRozvoj #EmocnaGramotnost #PriestorPreZmenu
