Akoby sa nám tieto dni zvláštne poskladali.
Včera, 21. septembra, bol Svetový deň vďačnosti. A ja som s tromi priateľkami sedeli v našom v kruhu a ďakovali – za všetko, čo sme potrebovali vysloviť a nahlas pomenovať.
Dnes, 22. septembra sme s manželom viedli druhé stretnutie kurzu emočnej gramotnosti. Na intenzívnu tému – – Radikálne odpustenie a prijatie.
23. septembra, krátko po druhej hodine ráno nastane jesenná rovnodennosť.
Svetlo a tma sa na svojej ceste na okamih stretnú v pomyselnej rovnováhe.
A možno je to dobrý čas položiť si otázku:
Kde je dnes moja vnútorná rovnováha?
Nie rovnováha, v ktorej je všetko dokonalé. Nie stav, keď sa nič nedeje, nič nás nerozčuľuje a nikto sa nás nedotýka na citlivom mieste.
Možno je vnútorná rovnováha niečo úplne iné.
Schopnosť uvidieť.
Rozpoznať.
Prijať.
A poďakovať aj za to, čo už dnes dokážeme vidieť inak ako kedysi.
Na dnešnom stretnutí sme sa venovali radikálnemu odpusteniu a prijatiu. V našom kurze je to 2- hodinový vstup do témy, ktorej sa inokedy venujeme oveľa hlbšie. Napriek tomu je pre ďalšiu prácu dôležitá.
Pretože emočná gramotnosť nie je iba schopnosť pomenovať, čo cítim.
Je to aj ochota pozrieť sa na to, čo mi moje emócie ukazujú.
Kto ma dráždi?
Kto ma hnevá?
Koho odmietam?
Pri kom sa vo mne okamžite zdvihne odpor?
A čo sa vo mne v tej chvíli vlastne stretáva?
Jedna z našich priateliek dnes na kurze ostatným pripomenula vetu, ktorá práve v konflikte zaujme svojou jednoduchosťou:
„Môj Boh miluje tvojho Boha.“
Skúste si ju niekedy v duchu povedať práve pri človeku, ktorého prítomnosť zvládate ťažko.
Nie preto, aby ste ospravedlnili jeho správanie.
Nie preto, aby ste popreli svoj hnev, bolesť alebo hranice.
Ale preto, aby ste sa na okamih rozpomenuli.
Na seba.
Na to, že za našimi rolami, príbehmi, zraneniami, názormi a konfliktmi môže existovať ešte niečo hlbšie.
Nazvite si to Bohom, Tvorivou Silou, Vyšším Vedomím, Univerzom, Životom alebo akokoľvek, čo je vám blízke.
Ak je táto sila vo všetkom, potom je aj vo mne.
A tiež aj v človeku, ktorého práve nedokážem prijať.
Vtedy sa nemusí zmeniť on.
Ale môže sa zmeniť niečo vo mne.
Hnev môže o kúsok povoliť.
Odpor môže stratiť svoju silu.
A medzi dvoma pólmi – medzi „ja“ a „ty“, medzi prijatím a odmietaním, medzi svetlom a tieňom – môže vzniknúť malý priestor.
Priestor, v ktorom už nemusím bojovať.
Možno práve toto je jedna z ciest späť k rovnováhe.
Nie odstrániť svoju tmu.
Nie zostať iba vo svetle.
Ale môže sa zmeniť niečo vo mne.
A keď zajtra príde jesenná rovnodennosť, môžeme si ju pripomenúť aj takto:
Za čo dnes môžem poďakovať?
Čo už vidím, čo som kedysi nevidel/a?
Čo dnes dokážem rozpoznať skôr?
A čo už nemusím odmietať, aby som mohol/mohla zostať sám/sama sebou?
Možno rovnováhu nenájdeme tým, že sa svet okolo nás upokojí.
Možno ju nachádzame zakaždým, keď sa dokážeme vrátiť k sebe.
A rozpomenúť sa, kým sme.
© Priestor pre zmenu
P.S. Ak vás téma prijatia a odpustenia zaujala, 3- dielny kurz Radikálne odpustenie a prijatie, už 7. turnus v poradí začíname tento rok naposledy – od 12.októbra 2026 – viac tu : https://priestor.plus/udalosti-a-akcie/radikalne-odpustenie-a-prijatie-7-turnus/
