ticho

Človek sa nemôže úplne zbaviť zodpovednosti za svoje telo, svoj život a svoje prežívanie tým, že ju odovzdá lekárovi, psychológovi, zdravotnej poisťovni, politikom, spoločnosti alebo iným autoritám. To samozrejme neznamená odmietanie medicíny ani odbornej pomoci. Odborníci majú svoje nezastupiteľné miesto. No existuje aj časť zodpovednosti, ktorú za nás nikto prevziať nemôže.

Cesta dovnútra

Pôst ako priestor pre telo, myseľ a sebapoznanie. Dnes som už piaty deň na pôste. Mám za sebou päť dní a päť nocí a s radosťou pokračujem ďalej. Už včerajší deň bol až prekvapivo skvelý. Zaznamenala som obrovský

Cesta dovnútra Chcem vedieť viac

Informačný smog nie je vidieť. Nedá sa chytiť do ruky. A predsa ho človek cíti. V hlave, ktorá nevie stíchnuť. V tele, ktoré je napäté. V srdci, ktoré je stiahnuté. V nervovom systéme, ktorý je stále pripravený reagovať. V únave, ktorá neprichádza z práce, ale z preťaženia. Človek si sadne do ticha, ale ticho nepríde. Prídu útržky viet. Obrazy z videí. Komentáre ľudí, ktorých nikdy nestretol. Titulky článkov. Cudzie bolesti. Cudzie názory. Cudzie diagnózy sveta. Čo s tým? Nedovoliť, aby sa naša myseľ stala skladom cudzieho hluku. Môžeme si vybrať. Čo vpustíme. Čomu otvoríme dvere. Čo necháme prejsť iba okolo. Čo prestaneme kŕmiť svojou pozornosťou. Čím naplníme priestor, ktorý sa uvoľní. Pretože prázdny priestor nie je hrozba. Je to miesto, kde sa môže objaviť naše vlastné vedomie. Možno práve toho sa Matrix bojí najviac.

Matrix informačného smogu: Keď duša nevie dýchať, lebo myseľ je preplnená (epizóda 3)

Nie všetko, čo do nás vstupuje, nás vyživuje. Každý rozumie tomu, že keď človek dlhodobo prijíma nekvalitné jedlo, telo sa raz ozve. Únavou. Ťažobou. Nepokojom. Bolesťou. Lenže človek neprijíma potravu iba ústami. Prijíma ju aj

Matrix informačného smogu: Keď duša nevie dýchať, lebo myseľ je preplnená (epizóda 3) Chcem vedieť viac

Niektoré dvere sa otvárajú až vtedy, keď pred nimi naozaj stojíme.

Umenie zavrieť jedny dvere, aby sa otvorili ďalšie

Existujú procesy, ktoré sa nedajú naučiť z textu. Niektoré dvere sa otvárajú až vtedy, keď pred nimi naozaj stojíme. O ukončovaní sa dá hovoriť donekonečna, no to, ako sa skutočne deje, sa nedá pochopiť hlavou.

Umenie zavrieť jedny dvere, aby sa otvorili ďalšie Chcem vedieť viac

Každý deň môžeme vnímať, komu by urobilo radosť niečo malé, no vzácne. Úsmev, slovo, objatie, kúsok nášho času. No je tu niekto, koho pri dávaní často vynechávame — my sami.

Keď dávame srdcom

Každý deň môžeme vedome pestovať prajnosť, či pozornosť voči druhým. Dar takého dávania však môže mať inú podobu ako veci – môže ním byť náš čas, prítomnosť, pozornosť, gesto zo srdca. Skutočné dávanie je potom

Keď dávame srdcom Chcem vedieť viac