„Teraz nemôžem. Musím ísť na hroby.“ Túto vetu som za posledný týždeň počula už tretíkrát. Zakaždým od iného človeka. A zakaždým v súvislosti s niečím, čo sa týkalo jeho vlastného života, zdravia alebo psychickej pohody. Niečo, čo by si zaslúžilo pozornosť. Možno rozhovor. Možno vyšetrenie. Možno chvíľu zastavenia a úprimného pohľadu na to, čo sa v jeho živote deje. Ale teraz nie. Teraz treba ísť na hroby. A mne pri tom napadla otázka, ktorá možno niekoho zaskočí: Naozaj musia mať mŕtvi prednosť pred živými?

Keď mŕtvi dostávajú prednosť pred živými

Zo života • , , , , , , , , , , , • Od • 7 minutes of reading

Alebo o tom, ako sa staráme o všetko a všetkých, len na seba nám nezostáva čas. „Teraz nemôžem. Musím ísť na hroby.“ Túto vetu som za posledný týždeň počula už tretíkrát. Zakaždým od iného človeka. […]

Keď mŕtvi dostávajú prednosť pred živými Chcem vedieť viac