„Čomu vzdorujete, to pretrváva“, povedal Carl Gustav Jung.
Jung nás týmto výrokom vyzýva k zamysleniu nad paradoxom ODPORU a jeho vplyvu na náš život. Často sa totiž stáva, že to, proti čomu bojujeme, získava ešte väčšiu silu, čím viac energie do tohto boja vkladáme. Tento fenomén je fascinujúci a hlboko sa dotýka psychológie jednotlivca aj dynamiky medziľudských vzťahov.
Mechanizmus vzdoru
Keď niečomu vzdorujeme, prirodzene tomu venujeme čas, pozornosť a energiu. Je to ako posilňovanie svalstva — čím viac sa na niečo sústredíme, tým viac to narastá. Negatívne myšlienky, pocity hnevu či frustrácie môžu byť práve tým, čo nám prekáža, ale namiesto toho, aby sme ich oslabili, často ich nevedomky živíme svojím vzdorom.
Napríklad, ak človek vzdoruje vlastnému strachu, môže sa mu paradoxne zdať ešte väčší a neprekonateľnejší. Vzoprenie sa chybe, ktorú nechceme prijať, nás môže priviesť k sebakritike, ktorá len posilní pocit zlyhania. Vzdorovanie situácii alebo osobe, ktorú nemôžeme zmeniť, môže zase viesť k neustálemu vnútornému konfliktu, ktorý nám bráni nájsť pokoj.
Akceptácia ako kľúč
Jungov výrok nás vedie k hlbšiemu pochopeniu princípu akceptácie. AKCEPTÁCIA neznamená rezignáciu alebo pasivitu. Znamená to prijať, že niektoré veci, emócie či udalosti sú súčasťou nášho života, a namiesto neproduktívneho odporu hľadať, ako sa s nimi vyrovnať.
Prijatím svojich slabostí ich prestávame vnímať ako nepriateľov. Akceptáciou nepríjemných situácií získavame priestor na tvorivé riešenia. A tým, že sa prestaneme brániť voči iným ľuďom či ich názorom, otvárame cestu k porozumeniu a zmiereniu.
Vzdor v spoločnosti
Na úrovni spoločnosti sa tento princíp prejavuje podobne. Sociálne problémy, ktorým len vzdorujeme bez hľadania hlbších príčin, často pretrvávajú alebo sa dokonca prehlbujú. Ak sa sústredíme na boj proti niečomu, často si nevšimneme, že by bolo efektívnejšie zamerať sa na podporu pozitívnych zmien.
Príkladom môže byť boj proti nenávisti či predsudkom. Čím viac nenávisťou reagujeme na nenávisť, tým viac sa cyklus opakuje. Ak však zvolíme cestu empatie, vzdelávania a dialógu, môžeme postupne transformovať prostredie, v ktorom nenávisť prestáva mať živnú pôdu.
„Čomu vzdorujete, to pretrváva“ je silným posolstvom o tom, ako efektívne narábať s vlastnou energiou a pozornosťou. Namiesto toho, aby sme zápasili so svojimi démonmi, by sme ich mali spoznať, prijať a premeniť na učiteľov. A na úrovni vzťahov či spoločnosti môžeme týmto princípom nachádzať cesty k zmene, ktoré nepramenia z konfliktu, ale z porozumenia.
Transformačné otázky:
- Aké situácie alebo emócie vo vašom živote ste si všimli, že ich vzdorovanie spôsobuje ich pretrvávanie?
- Ak by ste namiesto vzdorovania skúsili situáciu prijať, čo by sa mohlo zmeniť?
- Kde vo svojom živote vynakladáte najviac energie na „boj“? Čo by sa stalo, keby ste túto energiu presmerovali na tvorivé riešenie?
- Čo by ste si želali, aby vo vašom živote pretrvávalo? Ako môžete podporiť pozitívne hodnoty namiesto bojovania s negatívnymi?
www.priestor.plus