V života nás neminú PRÍCHODY a ODCHODY. Tie prvé sú občas prekvapivé a tie druhé často bolestivé. Niekedy odchod prebieha potichu, postupne. Nech robíme maximum, nevieme to ovplyvniť, až nakoniec odíde náš vzťah kamsi do stratena. Inokedy odídu ľudia náhle a nemôžeme za nimi volať „zostaň“, pretože buď odídu naveky alebo sa tak rozhodnú. A keď odídu od nás ďaleko, či navždy, veľmi to bolí. A tak to prežívame, trápime sa, cítime ľútosť, smútok a žiaľ…
Fascinuje ma kniha SILA PRÍTOMNÉHO OKAMIHU od Eckharta Tolleho. Vnímam hĺbku jej posolstva. Nie je to bestseller, preto čítam pomaly a obsah postupne vstrebávam. Prichádzam k zisteniu, že toto by sa malo vyučovať už od škôlky, o koľko by bolo na svete viac šťastných ľudí.
Práve dnes, na VEĽKÝ PIATOK, som sa dostala ku kapitole s názvom „KRISTUS: REALITA VAŠEJ BOŽSKEJ PRÍTOMNOSTI“.
Pre tých, ktorí sa v tomto momente zastavili s odporom, že pôjde o náboženský traktát, poviem: je to váš ODPOR, ktorý vám dáva priestor zamyslieť sa nad vašim životom, ale tu bude zmienka o niečom inom, o MYSTÉRIU PRÍTOMNOSTI.
Ježiš ako bytosť, ktorý tu žil a prostredníctvom svojej fyzickej schránky realizoval Krista, božskú PRÍTOMNOSŤ, svoju podstatu. A povedal:
♡ „Predtým, ako bol Abrahám, JA SOM.“
Nepovedal teda : „Existoval som skôr, ako sa narodil Abrahám.“
Na prvé počutie, slová „JA SOM“ vo vete, ktorá začína minulým časom, sú zvláštne. Ježiš však týmto zdôraznil význam prítomnosti, pretože všetko sa odohráva v nej. Aj to, čo už bolo, aj to, čo ešte len bude sa vždy odohralo aj odohrá v prítomnosti.
Eckhart Tolle k tomu uvádza, že Ježiš tým vstúpil do sféry bezčasovosti a do dimenzie večnosti, ktorá neznamená nekonečne dlhý čas, ale predstavuje „ŽIADEN ČAS“. Tak sa Ježiš stal Kristom, nástrojom čistého vedomia, čistou prítomnosťou.
Preto Boh nepovedal: „Vždy som a vždy budem“, ale povedal: „SOM, KTO SOM.“
Tolle k tomu píše: „Druhý príchod Krista predstavuje TRANSFORMÁCIU ĽUDSKÉHO VEDOMIA, POSUN OD ČASU K PRÍTOMNOSTI, OD MYSLENIA K ČISTÉMU VEDOMIU, nejde o príchod muža, či ženy. Ak by sa zajtra mal Kristus vrátiť v nejakej externalizovanej podobe, čo iné by nám mohol povedať než nasledujúce: „Som pravda, som božská prítomnosť. Som večný život. SOM TU. SOM TERAZ.“
A tak aj vtedy, keď nám ľudia zo života odchádzajú, ponorením sa do trápenia, smútku a žiaľu, ubližujeme sami sebe. Sústredením sa na minulosť, spomínaním na to, aký náš život bol a trápením sa, aký náš život v budúcnosti (bez nich) bude, nás ukotvuje v tom, že chceme, čo nemáme a nechceme, čo práve máme.
♡ Spomínanie je dobré, ak pritom cítime vďačnosť za to, že títo ľudia mohli byť v určitom čase súčasťou nášho života.
♡ Môžeme si ich uchovať vo svojich srdciach. Vždy, keď si na ich spomenieme, precítime to, čo sa volá LÁSKA.
♡ A z pohľadu vyššieho zmyslu, každý odchod je vlastne KONIEC a každý koniec prináša nový ZAČIATOK.
Želám všetkým krásne sviatky a načerpanie novej jarnej energie 💚😇🍀.
S láskou, Zora
www.priestor.plus