Čo neviete stráviť? – beseda počas 2. dňa Konferencie

Po troch dňoch oddychu som sa po podujatí Konferencia Etikoterapia a Psychosomatika 2026 vrátila k práci… a stratila sa v nej tak, že som si ani nevšimla, ako sa deň prehupol do poludnia: 12:00.

Je to ten moment, keď si uvedomíš, že život nie je len o tom, čo robíš, ale aj o tom, čo popri tom nestíhaš žiť.

Okamžite som sa zastavila.

Pretože už viem že ak nie sme schopní sa zastaviť, zastaví nás niečo iné.

V momente, ako som sa zastavila, prišlo niečo nečakané – drahý manžel ma pozval na obed. Len tak.

Bez plánovania. Bez dôvodu.

A ja som si uvedomila, ako veľmi sme sa v posledných mesiacoch počas príprav na veľké podujatie viezli v „musíme“ a čo všetko „treba“.

Cestou sme míňali deti s narcismi.

A mne sa rozvibrovalo niečo hlboko vo vnútri.

Moja mama.

Moja vlastná skúsenosť.

Moja cesta, o ktorej som ešte pred pár dňami hovorila na besede „Čo neviete stráviť?“ počas 2. dňa konferencie, kde sa otvorila téma rakoviny.

A tá otázka, ktorú všetci poznáme, ale nikto na ňu nevie naozaj odpovedať:

Prečo niekto prežije… a iný nie

Dnes už nehľadám odpoveď.

Pretože som pochopila niečo dôležitejšie.

Aj keď som v pomáhajúcej profesii,

nie som tu na to, aby som zachraňovala.

Nie som tu na to, aby som vedela za druhých, čo je pre nich správne.

Nie som tu na to, aby som niesla ich život na svojich pleciach.

Môžem milovať.

Môžem byť blízko.

Môžem držať za ruku.

Môžem zdieľať svoj príbeh.

Ale každý z nás kráča svojou vlastnou cestou.

So svojimi rozhodnutiami.

So svojou vierou.

So svojimi pádmi aj zázrakmi.

A v tom je ten zvláštny pokoj.

Dnes som si ho dovolila pocítiť.

Ďakujem za silné slová a nádherné vhľady, ktoré zazneli počas 2. dňa Konferencie ETIKOTERAPIA A PSYCHOSOMATIKA milým kolegom MUDr. Jarolím Šutka a Dr. Ivo Juránek, PhD., DrSc. a tiež sebe – pretože boli okamihy, keď slová cezo mňa tiekli, ani neviem ako …