„Ak ste povolaný zametať ulice, zametajte ulice tak, ako Michelengelo maľoval obrazy, ako Beethoven komponoval hudbu, ako Shakespeare písal básne. Zametajte ulice tak, že zástup pozemský i nebeský sa zastaví a povie: “Tu žije veľký zametač, ktorý robí svoju prácu naozaj skvele“. “
~ Martin Luther King ml.
Michelangelo, Beethoven, Shakespeare – tieto mená reprezentujú genialitu, majstrovstvo a vášeň. A práve to je výzva pre nás všetkých: aby sme svoju prácu – akúkoľvek – vykonávali ako umenie. Nie pre potlesk, nie pre status, ale preto, že každá činnosť môže byť krásna, ak ju robíme srdcom.
Martin Luther King ml. svojím citátom nehovorí len o zametaní ulíc. Hovorí o prístupe k práci ako prejavu ľudskej dôstojnosti, vášne a hrdosti. Každá práca – nech je akokoľvek jednoduchá, fyzická alebo skrytá pred očami verejnosti – má vnútornú hodnotu, ak je vykonaná s oddanosťou, precíznosťou a láskou.
V dobe, keď sa často hodnotí len výsledok alebo zisk, tento citát pripomína, že zmysel práce je aj v tom, ako ju robíme. Je to pozvanie byť inšpiráciou – nie len pre iných, ale aj pre seba.
Ak je práve toto aj vaša téma, môžete si položiť transformačné otázky:
- Ako by som vykonával svoju prácu, keby som bol považovaný za „Michelangela“ vo svojom odbore? Prípadne, čo by som robil inak, dôslednejšie, s väčšou vášňou?
- Aký odkaz chcem svojou prácou zanechať? Alebo: Ako by ma mohli ľudia vnímať podľa toho, ako pracujem?
- Vkladám do svojej práce to najlepšie zo seba – alebo len “odpracovávam”? V prípade, že áno: Čo mi v tom bráni? Čo by mi pomohlo vrátiť vášeň? Čo robím inak, čo ma odlišuje – aj keď ide o každodenné, rutinné úlohy?
- Ako by som svoju prácu robil, keby som vedel, že sa na mňa pozerajú moje deti, partner, Boh, celý svet? Ak áno: Vynaložil by som viac starostlivosti, lásky, dôstojnosti?
- Kde všade v práci môžem nájsť krásu? Vidím ju aj v maličkostiach – v čistote, v poriadku, v službe iným?
