Kdesi v horách Južnej Ameriky žila stará žena menom Amaia. Bola známa tým, že mala vždy plný dom detí, vtákov a smiechu — hoci nikdy nevlastnila veľa. Ľudia sa čudovali, ako dokáže byť taká šťastná, keď ledva mala dosť kakaa na vlastnú šálku horúcej čokolády.
Každé ráno si však Amaia sadla k ohňu, zobrala malé vrecúško kakaa a s úsmevom povedala:
„Nech táto čokoláda 🍫 nesie teplo hojnosti do každého srdca, ktoré ju ochutná.“
Zrnka rozomlela, zaliala horúcou vodou a naliala do hrnčekov každému, kto prišiel. Niekedy to boli susedia, inokedy neznámi pocestní. A vždy, keď sa zdalo, že kakaa ubúda, niekto jej priniesol nové vrecko – ako keby samotná zem odmeňovala jej otvorené srdce.
Jedného dňa sa jej pýtali:
„Amaia, ako to, že ti nikdy nič nechýba?“
A ona odpovedala:
„Pretože čokoláda nie je len z kakaa. Je z lásky, ktorú vkladáš do miešania. Keď ju delíš, rozmnožuje sa – ako radosť.“
Odvtedy sa v jej dedine traduje, že pravá hojnosť chutí ako čokoláda — sladko, teplo a vždy lepšie, keď sa delí.
🍫 Ak máš chuť na šálku transformačného kakaa:
Čo pre mňa znamená „mať dosť“ – a kde sa možno snažím mať viac, než naozaj potrebujem?
Kde by som mohol/mohla „miešať svoju čokoládu“ s väčšou láskou a vďačnosťou?
V ktorých oblastiach života by sa mohla zmeniť kvalita mojej energie, ak by som pridala viac srdca do toho, čo robím?
Čoho sa bojím, že stratím, keď sa delím? A čo ak by delenie bolo práve cestou k ešte väčšej hojnosti?
Kto sú moji „pocestní“, ktorým môžem ponúknuť svoju čokoládu? ( napr. svoj čas, pozornosť, láskavosť, talent, skúsenosť…)
Ak by môj život bol šálkou čokolády – akú chuť má dnes?
Ako môžem každý deň vnímať hojnosť nie ako výsledok, ale ako postoj?
#PriestorPreZmenu #Hojnosť #CestaSrdca #Vďačnosť #Dostatok #VedomýŽivot #SladkosťBytia #LáskaVKaždomHrnčeku
