„Keď zo seba urobíte nulu, vaša moc bude neprekonateľná.“ povedal Mahátma Gándhí.
A čo tým myslel? Vzdať sa svojich nálepiek. Prestať sa označovať alebo byť niekým označovaný ako Niekto, pretože to je stále lipnutie na ilúzii, na obraze, ktorý cielene vytvárate alebo podporujete druhých v takomto vytváraní.
MOJA SKÚSENOSŤ
V novembri 2019 som sa ocitla na operačnej sále. Obliekla som si operačný odev, čo je silné slovo, pretože to bol akýsi priesvitný zelený „prehoz“ cez telo. Strčila som si vlasy do špeciálnej čiapky a ľahla som si na posteľ na kolieskach. Videla som od seba ledva 80 centimetrov muža v najlepších rokoch, ležiaceho a čakajúceho na operáciu a z druhej strany starú ženu. Obaja vyzerali ako akési bábky ležiace na posteli s výrazom utrpenia.
Chvíľu som sa ocitla v akomsi bezpohlavnom koridore, kde sa zotrel nárok na osobnú zónu. Zalial ma pocit odporu a straty ľudskej dôstojnosti. Potom prišla zdravotná sestra a oslovila ma menom – pani XY. Ešte stále som mala nálepku, ale aj tá sa už zo mňa odlepovala.
Deň predtým som bola na izbe ešte pani doktorka (práv), či pani riaditeľka. Teraz už len pani XY, a vedela som, že o chvíľu sa stanem len číslom, diagnózou zapísanou v múdrej knihe.
PRIJATIE STAVU NULA
Tú hru života som prijala a vychutnala si ju do dna. Keď som sa prebrala z narkózy, nebol tam nikto, kto by ohodnotil môj umelo spoločensky vytvorený status a dal mi uznanie za všetko to úžasné, čo som dovtedy urobila. Prijala som aj to.
Konečne som si vychutnala, aké to je byť Nula, ktorá tu je iba sama pre seba. Nikto mi nemohol dať ten súcit, sebaprijatie a sebalásku, akú som si mohla dať za tú cestu, ktorú som prešla až sem.
Cítila som sa úplne nahá, odhalená do morku kostí, pretože lekárom som dovolila nahliadnuť do hĺbky svojich útrob. Precítila som vďačnosť za to, že každá skúsenosť nás evolučne posúva.
Okrem mňa – čistého pozorovateľa – tu však číhalo moje ego, ktoré ešte stále túžilo počuť fanfáry. Bola som však na seba hrdá, že som ho spozorovala a dokázala odfiltrovať.
BYŤ NULOU JE OSLOBODZUJÚCE
Keď sa stanete Nulou, môžete si dovoliť čokoľvek. Nebude vám vadiť, čo si o vás druhí myslia, čo rozprávajú, ani to, že skončí jedna éra života.
Napríklad v práci: keď odídete z nejakej pozície, či z nejakej funkcie, prečistia sa vám kontakty a je možné, že už vám postupne nikto z pôvodného tímu nepošle ani vianočný pozdrav. To je život. Ale žiť ho v prijatí je oslobodzujúce. V tom je tá moc a sila – dokázať byť v očiach druhých hoci aj nikým.
DVA ROKY AKO NULA
Teším sa, že už to budú dva roky, čo stojím na vlastných nohách. Zažila som intenzívny stav Nula. Po odchode z funkcie sa bývalí spolupracovníci, alias priatelia, prirodzene vytratili. Je to len dobre, pretože keď niečo odchádza, niečo iné prichádza.
Stav Nula je rovnovážny stav, stav pokoja a širokého priestoru všetkých možných možností. Tomu sa otváram. Je to nový Priestor pre zmenu.
PRESTRIHNITE STARÉ VÄZBY A UVOĽNITE STRACHY
Dali mi meno ZORA a ak ste skončili nejakú éru alebo cítite, že sa niečo vo vašom živote radikálne ukončuje alebo mení, môžem vás touto zmenou previesť. Alebo si nastavte „zvonček“ či „sledovanie“ a už nezmeškáte žiadny môj príspevok.
© Zora Vypušťáková