S hlbokým súcitom vyjadrujeme úprimnú sústrasť rodinám a všetkým, ktorých sa dotkla tragická udalosť na škole v Spišskej Starej Vsi 16. januára 2025 🖤.
Táto udalosť nás núti zastaviť sa a zamyslieť nad tým, čo nás privádza k tomu, že miesta, kde by sa mali deti cítiť bezpečne, sa stávajú dejiskom takýchto tragédií.
Škola, ktorá by mala byť priestorom pre vzdelanie, slobodu a rast, sa často mení na miesto tlaku, frustrácie a napätia. Čo je však horšie, podobné tragédie poukazujú na hlbšiu poruchu spoločnosti – akúsi „chybu v matrixe“, ktorú sme si sami vytvorili a nevieme ju zvládnuť.
Čo sa stalo so školou ako priestorom bezpečia? Bola vnímaná ako miesto, kde sa deti vzdelávajú, ale aj nachádzajú svoje miesto vo svete. Prečo v niektorých prípadoch slúži ako priestor, kde sa zhmotňuje frustrácia, hnev či dokonca násilie?
Odpoveďou môžu byť tlak a nerovnováha, ktoré sú hlboko zakorenené v našej spoločnosti. Súčasný systém, ktorý stavia výkon nad hodnoty, individualizmus nad komunitu a tlak nad pochopenie, vytvára prostredie, kde sa konflikty neriešia, ale stupňujú. Škola tak prestáva byť miestom rozvoja a stáva sa ďalším kolieskom v mechanizme, ktorý často ignoruje základné ľudské potreby.
Tragédie, ako táto, sú symptómom hlbšieho problému. Tento „matrix“, v ktorom žijeme, nás od detstva učí súťažiť namiesto spolupracovať, potláčať emócie namiesto ich prejavenia a ignorovať volanie o pomoc. Deti, sú často ponechané bez podpory, ktorú potrebujú, aby zvládli svoje vnútorné konflikty, či tlaky vonkajšieho sveta.
Čo vlastne deti v škole učíme? Mala by byť miestom radosti, kde sa deti učia nielen vedomosti, ale aj múdrosť, empatiu a lásku k druhým. Výstižne to vyjadril prof. PhDr. Miron Zelina: „Stále vzdelávame, ale nerobíme ľudí múdrymi.“
Kedy konečne prestaneme vnímať vzdelanie len ako nahromadenie vedomostí a začneme k nemu pristupovať ako k procesu formovania ľudí, ktorí budú schopní žiť v harmónii so sebou aj so svojím okolím?
Je to vec systému ako celku. Keď spoločnosť nedokáže vytvárať bezpečné prostredie, kde by sa problémy mohli riešiť s porozumením a empatiou, narastajú frustrácie. Každý takýto incident je varovaním, že potrebujeme zásadnú zmenu.
Prevencia podobných tragédií začína u každého z nás. Znamená to tiež otvorene hovoriť o mentálnom zdraví, o frustrácii a o hneve, ktorý často zostáva nepovšimnutý, až kým nie je neskoro.
Teraz máme príležitosť prehodnotiť, čo chceme budovať – pre nás, pre naše deti, pre našu budúcnosť.
Máme ako spoločnosť jedinú šancu – začať zmenou zvnútra tvoriť nový svet.
Priestor pre zmenu