„Cítim z teba horkosť,“ povedal mi jeden človek.
„Mala by si nám viac dôverovať,“ podsúval ďalší.
„Vidím, že mi nechceš rozumieť,“ vyčítal tretí.
Každá z týchto situácií mala spoločného menovateľa – môj vnútorný pokoj. Ich slová ma nezasiahli. Nerezonovali so mnou a nezachveli mnou zvnútra. Práve preto som si uvedomila: nejde o mňa, ide o ich pohľad.
To, čo vidíme v druhých, je často odrazený obraz našej vlastnej mysle. Náš spôsob vnímania ľudí a sveta okolo nás je výsledkom projekcie – mentálneho premietania nášho vnútorného sveta na vonkajšiu realitu. Je to filter, cez ktorý interpretujeme skutočnosť. A čím silnejšie sa s týmto obrazom stotožňujeme, tým ťažšie je ho zmeniť.
Premietaš si film? Alebo si ho vyberáš?
Predstavme si, že sedíme doma a sledujeme smutný film. Máme možnosť rozhodnúť sa – zostaneme pri ňom, alebo si pustíme iný? Takto to funguje aj v našej mysli. To, čo si premietame, si môžeme vybrať. A keď túžime po harmonických vzťahoch a naplnenom živote, je na mieste začať si vedome vyberať „filmy“, ktoré vnútorne sledujeme.
Ako rozpoznať projekciu?
Ak nás emócie druhého človeka – jeho smútok, hnev či výčitky – nezachytia a zostávame pokojní, môžeme vnímať, že nejde o náš obsah, ale o jeho vnútornú projekciu.
Projekcie často sprevádzajú silné fantázie, emocionálne zafarbené presvedčenia, ktoré dotyčný považuje za absolútnu pravdu. Často ide o nevedomý pokus vyrovnať sa s vlastnými bolesťami, neistotami či traumami – tým, že ich premietne na niekoho iného.
Dlhodobý kontakt s projektujúcim človekom
Byť dlhodobo v blízkosti človeka, ktorý neustále projektuje svoje predstavy, pocity či obavy na druhých, môže byť psychicky vyčerpávajúce až deštruktívne. Tieto osoby zvyknú vytvárať príbehy o druhých a sú presvedčené, že sú pravdivé. Ich presvedčenia často slúžia ako „ventil“ na potlačené emócie – niečo, čo potrebujú neustále potvrdiť, aby si udržali vnútornú rovnováhu.
Projekčné plátno, zrkadlo, ilúzia
Keď sa stretneme s niekým, kto nám silne „priraďuje“ svoje predstavy, no naše vnútro zostáva pokojné, sme len zrkadlom jeho vnútornej reality. V takých chvíľach si môžeme uvedomiť, že sme sa stali projekčnou plochou – premietacím plátnom, na ktoré dotyčný nechce vedome pozrieť, pretože by uvidel seba samého.
Aj pozitívne projekcie sú nebezpečné
Treba však rozlišovať aj tzv. pozitívne projekcie – idealizovanie, prehnané očakávania, nadmerné chvály. Aj tie sú len ilúziou. A rovnako ako negatívne, vedú k sklamaniu. Nikto nie je schopný donekonečna napĺňať predstavy, ktoré mu nepatria.
Cesta k zrelosti
Rozpoznať projekcie – či už vlastné, alebo cudzie – je kľúč k vnútornej slobode a zrelým vzťahom. Neznamená to, že musíme všetko znášať. Znamená to, že si uvedomíme hranice, porozumieme dynamike situácie a rozhodneme sa, čo si pustíme k telu – a čo nie.
Niekedy je pochopenie druhého človeka ten najväčší dar, ktorý mu môžeme dať. Ale to neznamená, že sa musíme nechať jeho projekciami zraňovať. Naopak, práve vtedy sa učíme vedome stáť vo svojej sile a autenticky si nastaviť hranice.
www.priestor.plus
Ak vás to zaujalo, pozrite si aj naše udalosti a akcie : https://priestor.plus/kategorie/udalosti-a-akcie/
