Sila prítomného okamihu
Keď nám ľudia zo života odchádzajú, ponorením sa do trápenia, smútku a žiaľu, ubližujeme sami sebe. Sústredením sa na minulosť, spomínaním na to, aký náš život bol a trápením sa, aký náš život v budúcnosti (bez nich) bude, nás ukotvuje v tom, že chceme, čo nemáme a nechceme, čo práve máme.
♡ Spomínanie je dobré, ak pritom cítime vďačnosť za to, že títo ľudia mohli byť v určitom čase súčasťou nášho života.
♡ Môžeme si ich uchovať vo svojich srdciach. Vždy, keď si na ich spomenieme, precítime to, čo sa volá LÁSKA.
♡ A z pohľadu vyššieho zmyslu, každý odchod je vlastne KONIEC a každý koniec prináša nový ZAČIATOK.