„Môžeš sa dotknúť hviezdy? – pýtali sa ho. Áno – povedalo dieťa, sklonilo sa a dotklo sa zeme.“ ~ Hugo Von Hofmannsthal rakúsky prozaik, libretista, básnik, dramatik
Tento poetický obraz nesie v sebe hlboký symbolický význam. Hviezda predstavuje túžby, sny, ideály či niečo „vzdialené“ a „nedosiahnuteľné“.
Dieťa však neodpovedá podľa očakávania – neukazuje prstom na oblohu, ale sa skloní a dotkne sa zeme. V tom je ukrytá múdrosť: dieťa ešte nestratilo schopnosť vnímať jednotu sveta. Chápe, že hviezda a zem sú súčasťou toho istého vesmíru, a že dotknúť sa zeme je zároveň dotknúť sa niečoho veľkého, hlbokého a posvätného – rovnako ako hviezdy.
Citát nás pozýva vrátiť sa k detskej jednoduchosti a pravde – k schopnosti vnímať zázraky v každodennosti. Hviezdy nemusia byť len na nebi; môžu byť aj v očiach iných ľudí, v zážitkoch, v prírode či v momente, keď sme plne prítomní. Dieťa nás učí, že niekedy je dotyk zeme – návrat ku koreňom, k realite, k pokore – tým najvyšším dotykom s vesmírom.
Transformačné otázky:
- Čo sú moje „hviezdy“ – sny, ciele alebo ideály – ku ktorým sa túžim priblížiť?
- Kde vo svojom živote môžem nájsť zázrak v obyčajnosti?
- V akých situáciách by mi pomohlo pozrieť sa na veci očami dieťaťa?
- Na čo som možno zabudol(a), keď sa príliš sústreďujem na „vysoké ciele“?
- Kedy naposledy som sa „sklonil(a) k zemi“ – k realite, pokoju alebo vďačnosti – a čo mi to prinieslo?
- Ako môžem spojiť svoje vysoké ambície s pokorou a prítomnosťou v každodennom živote?
www.priestor.plus
