Nebýva náhoda, keď sa stretnú dvaja Zelinovia – a už vôbec nie vtedy, keď ich spája téma, ktorá má potenciál meniť životy. Riaditeľ školy ZŠ s MŠ Lomnička Mgr. Miroslav Zelina a prof. PhDr. Miron Zelina, DrSc. , nestor slovenskej pedagogiky sa v utorok 24. marca 2026 zišli v prostredí, ktoré si zaslúži viac než len pozornosť – zaslúži si rešpekt.
Základná škola s materskou školou v Lomničke, neďaleko poľských hraníc, nie je obyčajnou školou. Je živým organizmom, ktorý z kapacitných dôvodov pulzuje v dvojzmennej prevádzke – deti sa tu učia dopoludnia aj popoludní. Viac než sto pedagógov denne sprevádza na ich ceste za poznaním približne 700 rómskych žiakov.
Počas návštevy profesor PhDr. Zelina nazrel priamo do tried – na prvom aj druhom stupni. Nešlo len o formálnu prehliadku. Diskutoval s učiteľmi, zaujímal sa o priebeh vyučovania, o metódy práce, aj o to, aké pomôcky majú k dispozícii. Učebnice, pracovné zošity, didaktické materiály – všetko, čo pomáha v procese učenia.
Škola funguje v špecifických podmienkach. Je rozdelená do viacerých budov, ktoré stoja blízko seba – riešenie, ktoré je dnes praktické, no nie ideálne. Všetci však veria, že raz sa podarí to, čo dnes znie ako sen: vyučovanie pod jednou strechou, v modernej a dôstojnej škole.
V Lomničke v rokoch 1875 – 1882 žila a tvorila Terézia Vansová, významná predstaviteľka slovenského realizmu a zakladateľka časopisu Dennica, čím sa obec zapísala aj do kultúrnych dejín Slovenska. Na jej počesť sa od roku 1967 organizuje na východnom Slovensku festival Naša Vansovej Lomnička, ktorý dodnes spája ženy z celého Slovenska aj zo zahraničia prostredníctvom umeleckého prednesu.
A potom je tu to najdôležitejšie – deti a učitelia.
Napriek náročným životným podmienkam, z ktorých deti prichádzajú, bolo v triedach cítiť niečo silné a povzbudivé: úsmev, zdvorilosť, chuť byť súčasťou. Učitelia k nim pristupujú s empatiou, trpezlivosťou a obdivuhodným nasadením.
Ich práca nie je jednoduchá. No je nesmierne dôležitá. V tomto prostredí totiž škola nie je len miestom vzdelávania. Je oporou. Je bezpečím. Niekedy aj útočiskom.
A práve v tom spočíva jej skutočná hodnota.
Ďakujem s manželom Ľubomírom Vypušťákom, že sme mohli byť súčasťou tejto udalosti.
©Zora Vypušťáková
