Mnohí z nás považujú za akúsi cnosť „byť perfekcionistom“. Ako z toho bludného kruhu von? Nemusíme stihnúť urobiť všetko dokonale, hneď a zaraz.
Sú okolo nás ľudia, ktorým záleží na tom, aby neurobili ani jedinú chybu. Aj keď v práci aplikujete ako vedúci zamestnanci demokratický leadership a riešite veci diskusiou i snahou o porozumenie, môžete ich stretnúť aj na vašom pracovisku. Šikovných zamestnancov, ktorí s vážnym až kŕčovitým pohľadom tvrdia, že si nemôžu dovoliť robiť chyby, inak sa im to viac ako dvojnásobne vráti.
Perfekcionizmus – dar alebo prekliatie?
Určite poznáte niekoho zo svojho okolia, kto sám seba nazýva perfekcionistom. Všimli ste si, ako títo ľudia pôsobia? Sú stále v strehu, pôsobia tak trochu nervózne a napäto, často bez úprimného úsmevu na tvári… Už na pracovnom pohovore mladí uchádzači o zamestnanie neraz spomenú pri vymenovaní svojich kladných vlastností aj perfekcionizmus. Nejeden zdôrazní ako svoju kladnú stránku, že je profesijne „ješitný“.
Narodili sme sa do súťaživého sveta, vyžadujúceho často vysoké osobné a profesijné štandardy. Veci, ale – žiaľ – aj ľudia sú zvonku posudzovaní ako pekní a škaredí, dobrí a zlí, úspešní a neúspešní… Naši rodičia začínajú ako prví tým, že nás porovnávajú, potom nasledujú učitelia, tréneri, zamestnávatelia či partneri, ktorí nás tlačia do výsledkov a cieľov predstavujúcich akúsi normu v danej oblasti.
Nenechajte sa zničiť nereálnymi cieľmi
Žiaľ, to isté robíme aj my vo väčšej či menšej miere iným ľuďom. Možno si poviete, že je rozdiel, či sa tak deje v súkromnej alebo profesijnej oblasti, kde sa vyžaduje dokazovať svoju schopnosť cez predpísané či očakávané výstupy pod tlakom času… Niekedy však tento tlak nie je zvonka, ale robíme si ho my sami – dávame si nereálne ciele. Ak je však pre niekoho bežným štandardom či cieľom dokonalosť, môže po čase zažívať stále väčšie napätie, tlak, frustráciu, úzkosť a sklamanie z nesplnených cieľov. A následne príde vina, výčitka, ľútosť, že nie je dosť dobrý a úspešný.
Strach zväzuje ruky a spôsobuje utrpenie
Perfekcionisti sú typickí strachom, že ich výsledok nebude dokonalý. Inokedy sú to ich mylné očakávania spojené s túžbou byť odmenený podľa ich predstáv a už len malé odchýlky im spôsobujú utrpenie. Ide o prístup, pri ktorom človek oberá sám seba o možnosť učiť sa na vlastných chybách, posúvať na základe tohto poznania vlastnú výkonnosť a tak pracovať na zvýšení svojho sebavedomia. Často preto uviazne v bludnom kruhu vlastných očakávaní, ktoré sú však limitované strachom z nedokonalosti.
Ako sa prejavujú často v praxi perfekcionisti?
Majú túžbu byť lepším, dokazovať, že nie sú menejcenní, ale práve naopak, dokážu splniť všetko, čo sa od nich vyžaduje alebo čo vyžadujú sami od seba. Majú nízku sebaúctu.
Prenasledujú ich myšlienky, že nevykonali dosť a stále sa k nim vracajú. Strach, že nie sú dosť zaujímaví, atraktívni či príťažliví, môže viesť aj k žiarlivosti voči partnerovi či voči úspešnejším kolegom.
Prejavuje sa u nich akoby zacyklovaný hlad po potvrdení vlastných kvalít, ktorý nie je možné utíšiť žiadnym, ani skutočne veľkým, úspechom. Ich očakávania sa viažu na výsledok a ten na odmenu.
Ak nenachádzajú naplnenie, ich rozčarovanie je obrovské. Ak majú navyše pocit, že oni jediní majú pravdu za každých okolností, a s ostatnými narábajú nadradene, arogantne až opovržlivo, ich nadriadený môže mať ťažkú prácu.
Ak príde takýto zamestnanec a nadriadený do konfrontácie, pocit krivdy u takto postihnutého je ťažké prekonať. Muselo by ísť o človeka, ktorý aj vnútorne (nielen navonok) dokáže prijať konštruktívnu kritiku či spätnú väzbu na svoje konanie a tak pochopiť, že tadiaľto cesta nevedie.
Neporovnávajte sa – vážte si sami seba
V bežnom každodennom živote je kúsok perfekcionistu v mnohých z nás. Chceme dosahovať tie najlepšie výsledky, na záhrade mať krajšie kvety a zelenšiu trávu ako sused. Neustále sa porovnávame. Robíme to preto, že si nedostatočne vážime sami seba a len cez aktivitu s pocitom, že sa šplháme hore alebo naháňame vpred, nachádzame falošné uspokojenie a krátkodobý pocit šťastia.
Určite tomu prispieva aj mnohonásobné zrýchlenie životného tempa za posledné roky. Náhlenie sa ľudí okolo nás je citeľné. Mnohí spolu komunikujú už iba cez e-mail, SMS, chat a Facebook a na osobné stretnutia akosi nezostáva čas. Vytráca sa srdečnosť, láskavosť, autenticita a originalita. Je preto na zamyslenie: kam sa to vlastne ponáhľame? Kto na nás vyvíja tlak a prečo to dopustíme? Perfekcionista je človek, ktorý má neustále strach zo zlyhania, či urobí nejakú chybu, alebo má strach z odmietnutia. Desí sa napríklad pýtať si vyšší plat či odmenu, lebo sa bojí odmietnutia. Inokedy sa dlhodobo nevenuje tomu, čo má rád, ale preferuje to, čo mu zaistí uznanie okolia. Máva bludné očakávania viažuce sa na výsledok, je v neustálom strese, podráždený a napätý. Často mu hrozí, že sa stane workoholikom.
Nahraďte cieľ „byť dokonalým“ snahou „byť výborným“
Ako z toho bludného kruhu von? Nemusíme stihnúť urobiť všetko dokonale, hneď a zaraz. Položme si otázku: Prečo to vôbec a takto rýchlo robíme? Lebo musíme? Keď odpoveď precítime, môžeme sa podľa nej zariadiť. Ak cítime tlak a napätie, pokúsme sa povedať si, že robíme predsa všetko najlepšie, ako vieme. Na začiatok možno iba nahradiť cieľ „byť dokonalým“ za omnoho realistickejší a dosiahnuteľný cieľ „byť výborný“ alebo „vynikajúci“ (ten, ktorý vyniká – niečím, nie všetkým). Pri odovzdávaní filmových Oscarov dávajú ocenenie za „vynikajúci herecký výkon“ a nie za dokonalosť v hraní.
Tí perfekcionisti, ktorí musia mať vždy a za každú cenu pravdu, stavajú ostatných do pozície, že sa mýlia, a teda ich určitým spôsobom ponižujú. Alebo inak povedané – seba vyvyšujú na úkor iných. To nie je veľmi vhodný spôsob, ako zvládnuť obchodné alebo osobné vzťahy a vytvárať vzájomnú harmóniu. Perfekcionisti majú negativistický prístup k životu. V pracovnej sfére vidia hlavne problémy. Vtedy im pomáha povedať, že nejde o problémy, ide o úlohy, výzvy či príležitosti a ich cieľom je hľadať cestu, ako sa to dá – a nie, ako sa to nedá.
Inšpiratívne myšlienky v oblasti pozitívnej psychológie a vedenia:
Tal Ben-Shahar, lektor, autor a prednášateľ odbornej literatúry, ktorý vyučoval najobľúbenejší kurz na Harvardovej univerzite na tému „Pozitívna psychológia“ a tretí najpopulárnejší kurz univerzity na tému „Psychológia vedenia“ odporúča zmenu nastavenia mentality takéhoto človeka od perfekcionistu na optimalistu. Optimalisti túžia po úspechu rovnako, no sú flexibilnejší, odolnejší a adaptabilnejší pri dosahovaní cieľov. Vnímajú zlyhanie nie ako tragédiu, ale ako spätnú väzbu. Pozornosť optimalistu je zameraná nielen na výsledok, ale súčasne aj na cestu. Na rozdiel od perfekcionistu, ktorý vidí „všetko, alebo nič“, má komplexné vnímanie situácie.
Etikoterapia ako autognostická metóda poznávania seba samého uvádza, že zameraním svojej pozornosti na všetky negatívne pocity, ktoré v osobnom či pracovnom živote preciťujeme, je potrebné ich v prvom rade rozpoznať. Deje sa tak napríklad cez naše vlastné pocity a reakcie až na úrovni fyzického tela. Dôležité je následne ich pomenovať. S takto rozpoznanými emóciami sa už dá pracovať na ich ukončovaní.
Viedenský psychiater Raphael M. Bonelli vo svojej knihe Perfekcionizmus na 77 príbehoch svojich pacientov ukazuje, ako perfekcionisti v živote fungujú, čím trpia a ako sa z pasce perfekcionizmu môžu dostať von. Predstavuje koláž iracionálnych strachov, falošnej ctižiadosti a životných lží – obraz dokazujúci, že šťastie čaká len na toho, kto masku perfekcionizmu dokáže dať dole a prijať sám seba vo svojej vlastnej nedokonalosti. Autor ostrou analýzou našej vypätej doby ponúka úsmevný návod k spokojnej nedokonalosti: „Prijatie svojich slabín je vstupenkou ku šťastiu.“
Zdroje: Travis Bradberry pre Forbes.com: Osem znakov, že váš perfekcionizmus sa vám úplne vymkol spod kontroly, Raphael M. Bonelli: Perfekcioniznus, Advaita s.r.o., www.advaita.sk (Vladimír Červenák) a www.speakingmatters.org
Dajte priestor radostným a kreatívnym myšlienkam
Vypuklým problémom perfekcionistov je, že očakávajú aj od ostatných perfektné vykonanie každej úlohy. V zamestnaní to môže vyvolávať podráždené reakcie či atmosféru neznášanlivosti, ktorá môže byť pracovne kontraproduktívna. Perfekcionistom určite pomôže trochu spomaliť a veci robiť pokojne, bez zhonu, s radosťou. Prirodzene, ako ľudia zažívame pocity, že raz sme trochu „dole“, inokedy viac „hore“. Ak sa vzdáme potreby naháňať sa za výsledkami, ak sa vzdáme potreby plniť ciele a zdolávať méty, ktoré nám stavajú druhí alebo ich často staviame sami sebe, môžeme viesť radostný, zdravý a plnohodnotný život.
Rady na záver – čo môžete urobiť ako dobrý líder?
Aj keď ste si človeka – perfekcionistu, ktorého máte v tíme, nemohli vybrať, lebo ste ho „zdedili“ alebo vám bol daný vedením spoločnosti, nič sa nedeje náhodne a všetko so všetkým súvisí.
Takýto človek vás môže niečo naučiť a môže vám poslúžiť ako zrkadlo. Keďže ste dušou skupiny, ktorú riadite, vaše správanie je pre ostatných ako magnet, ktorý priťahuje ich pozornosť.
Zamerajte svoju pozornosť na to, či sa nestaráte viac o seba ako o skupinu, či nepočúvate len niektorých vybraných ľudí vo svojom okruhu, či sa príliš nezaoberáte rizikami alebo či neobviňujete ľudí okolo seba a nehľadáte výhovorky.
Ak na čokoľvek negatívne z vymenovaného alebo niečo podobné prídete, dajte si pozor na tieto pasce, inak bude vaša skupina stagnovať a prešľapovať na mieste.
Prevezmite zodpovednosť za vlastný vývoj, ako aj za vývoj ostatných. Evolúcia je v tomto úžasná – tým, že sa s nimi prepojíte, získate mnoho pre seba aj pre ľudí vo svojom okolí.
Autorka: Zora Vypušťáková, life a business koučka, lektorka emočnej gramostnosti, mediátorka
Článok publikovaný v časopise Zisk manažment (vydáva Poradca podnikateľa) 5.3.2019