ZÁPAD SLNKA

Milujem západ slnka. Samozrejme, aj východ. Ale západ, tým, že sa blíži noc, ktorá symbolizuje priestor pre oddych tela aj mysle , pôsobí tajomne. A súčasne v sebe nesie prísľub nového dňa , ktorý prirodzene príde, nech sa deje čokoľvek.

Keď sme doma s manželom Ľubomírom Vypušťákom tvorili logo pre náš „Priestor pre zmenu“, nakreslil slnko nad horizontom dvoch vrchov. Slnko je v konštantnej polohe tesne pred západom alebo pred východom. Bod nula. Je to jedinečný okamih.

Dnes som stála v Bratislave pri brehu jazera Kuchajda a v jednej konštelácii som sa ocitla s večernými zorami, labuťou a ojedinelým plavcom. Skúste s otvorenými očami dokorán pozerať na tú krásu. Precíťte energiu slnka, pretože je to okamih, kedy sa mení všetko. Západ slnka môže byť dôkazom, že bez ohľadu na to, čo sa nám stane, každý deň môže skončiť nádherne.

A o tom bol aj iný príbeh, kedy starý muž sedával na pobreží a nikdy sa neunavil pohľadom na západ slnka. Tento západ bol však iný. Nebo hralo všetkými farbami – od sýtej oranžovej, cez jemnú ružovú, až po tmavomodrú. Vedľa neho si sadla mladá žena. Oči mala plné úžasu a opýtala sa: „Prečo je západ slnka taký krásny?“

Starý muž odpovedal: „Každý západ je ako spomienka na deň, ktorý sme prežili. Nie všetky dni sú rovnaké, niektoré sú veselé , iné smutné . Ale každý deň končí vo farbách nádeje. Západ slnka nám pripomína, že aj keď sa deň končí, zajtra príde nový začiatok.“

Takže aj keď niektoré dni môžu byť ťažké, západ slnka nám prináša kúsok pokoja a nádeje na nové ráno.

Victor Sánchez doplnil Castanedovu techniku praxou domorodých mexických kmeňov a vytvoril cvičenie na získanie energie zo slnka. Moment, keď deň prechádza do noci , mal z hľadiska energie nesmierny význam. Je to doba, kedy sa dá zachytiť energia zo slnka do vlastnej energie.

Stojíme a pozeráme priamo na slnko.

Uvoľníme sa. Ramená máme spustené voľne, dlaňami obrátené k slnku.

Dýchame zhlboka. Keď slnko začína vychádzať alebo zapadať, začneme zľahka klusať na mieste.

Ako slnko stúpa , náš pohyb a dýchanie sa zintenzívňuje. Postupne zdvíhame paže s dlaňami obrátenými k slnku.

Keď je slnko nad horizontom, naše paže by mali byť narovnané a dlane obrátené k slnku. V tomto momente je naša energia na maxime.

Cvičenie končí, keď dostaneme od tela „signál“ – pocit vnútorného výbuchu, očisty, extázy. Zastaneme a zotrváme, až kým sa nevrátia životné funkcie do normálu. V tejto technike vytvárame prepojenie medzi naším energetickým poľom a slnkom.