Efektivita je typická črta mechanizmov – tie sú rýchlejšie, presnejšie a často spoľahlivejšie než samotný človek.

Efektivita verzus uvedomelosť

Možno ste si všimli, že uvedomelosť a mechanickosť nemôžu existovať súčasne.

Nie je to jednoducho možné.

Svet sa mení a v ňom sa od nás očakáva efektivita, nie uvedomelosť.

Efektivita je typická črta mechanizmov – tie sú rýchlejšie, presnejšie a často spoľahlivejšie než samotný človek.

Keď sa od nás vyžaduje efektivita, stávame sa nevedomky mechanickejšími a úmerne tomu v nás zaniká schopnosť uvedomovať si seba samých.

Efektivita teda znamená, že už viac nepotrebujeme byť prítomní.

Jednoduchý príklad: Skúsená pisárka prepíše text bez námahy, takmer automaticky.

Môže pritom myslieť na niečo úplne iné.

Píše telo – človek len „funguje“.

Čím častejšie niečo opakujeme, tým efektívnejšími sa stávame.

Efektivita znamená, že všetko ide tak hladko, až nemusíme vynaložiť ani najmenšiu námahu.

Sloboda je však iný priestor – nie je opakom efektivity, ale jej doplnením.

V slobode sa veci nedejú samy od seba.

Sloboda prináša možnosť voľby, a s ňou aj zodpovednosť a neistotu.

A práve to si vyžaduje námahu – byť prítomný a cítiť, preberať zodpovednosť, rozhodovať sa, riskovať.

Sloboda nie je automatická.

Vyžaduje vedomie, pozornosť a odvahu kráčať aj vtedy, keď nie je isté, kam cesta vedie.

Chybu neurobí len stroj.

Aby sme ju však mohli urobiť, musíme si možnosti nášho konania najprv uvedomiť.

Prostredníctvom efektivity a mechanickosti môžeme zarábať viac peňazí, získať uznanie, prestíž či moc.

No často to má nenápadnú cenu – strácame sami seba.

A to za cenu, ktorá je v porovnaní so stratou seba samého zanedbateľná.

To, čo namiesto toho dostávame, býva ilúzia úspechu.

Možno nejde o to, aby sme prestali byť efektívni,

ale aby sme do efektivity opäť vpustili človeka – prítomnosť, zmysel, radosť.

Byť vedomý neznamená byť pomalý.

Znamená to byť živý.

Niekedy stačí malý moment – zhlboka sa nadýchnuť, pozrieť z okna,

uvedomiť si vlastné telo, myšlienku, pocit.

Práve v týchto chvíľach sa vraciame k sebe.

🌱 Možno vás pozvú na chvíľu zastavenia aj tieto otázky 🌱:

  • Kedy naposledy ste urobili niečo pomaly – nie preto, že si museli, ale preto, že si chceli byť skutočne prítomní?
  • Ak by ste dnes mohli urobiť len jednu vec s plnou pozornosťou, ktorá by to bola?
  • Ako by vyzeral váš deň, keby ste namiesto „efektívneho výkonu“ zvolili vedomé prežívanie?

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *