Dlhé roky som pracovala ako manažérka. Viedla som ľudí, rozhodovala, riešila konflikty a niesla zodpovednosť za výsledky aj atmosféru v tíme.
Bola som zvyknutá hľadať riešenia, premýšľať dopredu a zvládať náročné situácie. V tom čase som však nevedela, že existuje priestor, kde môže manažér hovoriť o svojej práci otvorene, dôverne a bez potreby niečo dokazovať.
Nie s kolegom, ktorého sa situácia týka. Nie s podriadeným, pred ktorým má zostať oporou. Nie vždy s nadriadeným, ktorý od neho očakáva výsledok.
Mnohí manažéri dobre poznajú koučing, no netušia, že môžu využiť aj supervíziu – odborný priestor na reflexiu konkrétnych pracovných situácií, profesijných vzťahov, rozhodnutí a vlastného pôsobenia v riadiacej role.
Supervízia sa môže uplatniť v rozličných profesiách. Je však dôležité, aby supervízor rozumel ich kontextu, prostrediu, v ktorom človek pracuje, poznal zodpovednosť, hranice a nároky jeho roly a dokázal vnímať aj širšie vzťahové a systémové súvislosti. Pri supervízii manažérov je preto veľkou výhodou reálna skúsenosť s vedením ľudí, rozhodovaním, konfliktmi, zodpovednosťou za výsledky a fungovaním pracovných tímov.
Preto budem postupne prinášať články venované rôznym pracovným rolám a situáciám, ktoré možno bezpečne a užitočne otvárať v supervízii.
Manažér býva človekom, od ktorého sa očakáva istota
Od manažéra sa čaká, že bude vedieť. Že rozhodne aj v neistote. Vyrieši konflikt. Podporí tím. Povie nepríjemnú pravdu a zostane pokojný aj vtedy, keď pokojný vôbec nie je.
Komu však môže povedať:
„Neviem, či som sa rozhodol správne.“
„Tento človek vo mne vyvoláva veľmi silnú reakciu.“
„Viem, že potrebujem viesť náročný rozhovor, ale stále ho odkladám.“
„Navonok situáciu zvládam, ale vnútorne ma vyčerpáva.“
Takéto vety nie sú prejavom neschopnosti. Sú prirodzenou súčasťou práce človeka, ktorý vedie ľudí a nesie zodpovednosť.
Nie každá pracovná téma sa vyrieši ďalšou poradou
Manažér môže veľmi dobre vedieť, čo by mal urobiť, a napriek tomu to nevie urobiť.
Pozná zásady delegovania, no stále kontroluje každý detail. Vie, že potrebuje dať spätnú väzbu, ale rozhovor odkladá. Chápe, že konflikt treba otvoriť, no obáva sa reakcie.
Pod pracovnou situáciou sa totiž často skrýva aj osobná a vzťahová vrstva.
Možno sa bojíme sklamať ľudí. Možno nechceme prísť o ich priazeň. Možno potrebujeme dokázať, že všetko zvládneme sami. A možno sme už len unavení.
Práve tu môže pomôcť supervízia.
Čo môže supervízia priniesť
Supervízia má podpornú, vzdelávaciu a normatívnu funkciu. Pomáha človeku zvládať záťaž jeho profesijnej roly, učiť sa z konkrétnych situácií a zároveň reflektovať, či jeho rozhodnutia a konanie zostávajú v súlade s pracovnými pravidlami, profesijnými štandardmi, etickými princípmi a hranicami jeho kompetencií. Ak sa v rozhovore ukáže možné prekročenie týchto hraníc, supervízia ponúka bezpečný priestor na jeho pomenovanie a nápravu – nie s cieľom človeka hodnotiť, ale podporiť ho, aby bol kvalitnejším odborníkom, lídrom aj človekom.
Supervízia teda nie je kontrola ani hodnotenie manažéra. Je to priestor, kde môže priniesť konkrétnu situáciu a pozrieť sa na ňu s odstupom.
Môže ísť o konflikt v tíme, náročného zamestnanca, rozhodnutie, ktoré odkladá, problém s delegovaním, tlak vedenia alebo pocit, že doterajší spôsob fungovania už nie je udržateľný.
Supervízor nerozhoduje namiesto manažéra. Pomáha mu lepšie vidieť:
- čo sú fakty a čo interpretácie,
- čo sa deje medzi ľuďmi,
- akú úlohu v situácii zohráva on sám,
- čo patrí do jeho zodpovednosti,
- a aký ďalší krok je profesionálne aj ľudsky prijateľný.
Niekedy je výsledkom konkrétne rozhodnutie. Inokedy pripravený rozhovor, jasnejšia hranica alebo nové porozumenie situácii.
Manažér nemusí čakať na krízu
Na supervíziu netreba prísť až vtedy, keď je tím rozdelený alebo keď človek funguje na hranici vyčerpania.
Niekedy stačí veta:
„Niečo mi na tejto situácii nesedí.“
„Neviem, prečo ma tento človek tak rozčuľuje.“
„Mám pocit, že v tíme rastie napätie.“
„Chcem túto situáciu zvládnuť lepšie.“
„Chcem sa v tom lepšie cítiť.“
Aj to je dostatočný dôvod zastaviť sa a pozrieť sa na vec inak.
Prečo o tom hovorím práve manažérom
Pretože sama viem, aké je to niesť zodpovednosť za ľudí a výsledky.
Viem, aké je to robiť rozhodnutia, ktoré sa niekomu nemusia páčiť. Viesť náročné rozhovory. Riešiť rozdielne záujmy a pritom zostať oporou pre tím.
Keby som počas svojej manažérskej praxe vedela, že takýto priestor existuje, mnohé situácie by som možno zvládla s väčším pokojom a nadhľadom.
Dnes sa pri sprevádzaní manažérov opieram o dlhoročnú právnickú a manažérsku prax, skúsenosti s vedením ľudí, koučingom, mediáciou a supervíziou.
Nepracujeme s teóriou. Pracujeme s konkrétnou situáciou, ktorú manažér práve žije.
Manažér totiž nemusí mať všetky odpovede.
A nemusí všetky pracovné situácie niesť sám.
✂️- – – – – -✂️
Som Zora a mám za sebou 25 rokov právnicko-manažérskej praxe. Po desaťročiach osobného rozvoja, ktorý prirodzene sprevádzal môj pracovný aj životný príbeh, som sa rozhodla zmeniť svoju profesijnú identitu a aktuálne pôsobím ako koučka, supervízorka, mentorka, lektorka a podľa potreby aj mediátorka. Individuálne sprevádzam ľudí na ceste osobného aj profesionálneho rozvoja a spolu s manželom tvoríme pod značkou Priestor pre zmenu kurzy a konferencie zamerané na osobný rozvoj, zdravie, psychosomatiku a vedomú prácu so sebou.
📷: Ľubomír Vypušťák, Archív 2019
